Organizácia, ktorá vznikla ešte v minulom storočí, je Dobrovoľný hasičský zbor. Aj keď jeho názov sa menil, náplň činností sa nemenia. Po hasičoch sa organizovali športovci, ešte v prvej polovici tohto storočia. V druhej polovici sa spolková činnosť aktivizovala z niekoľkých dôvodov: jednak preto, že si to vyžadovala doba a tá vytvárala aj podmienky, ale najmä preto, že základné činnosti pre vznik organizácií a spolkov sa realizovali dávno predtým. Vznikla organizácia žien, Červeného kríža, záhradkárov, poľovníkov,...

Stavebné materiály ako drevo, slama, tŕstie, šindeľ, ktoré používali naši predkovia pri stavbe domov, im spôsobovali nemálo starostí a neštastia. V archeologickej lokalite Poddivoč bolo zistené, že osada najmenej 2-krát vyhorela. Vieme tiež že obec celkom vyhorela počas Rákociovských nepokojov. Z času - načas oheň zachvátil jednotlivé domy alebo hospodárske staviská. V roku 1917 zhoreli kozle a stodoly Rajnicovým a Novotovým, v roku 1925 strecha mlyna, v roku 1930 kozle a stodoly od Holubárov až po Ondrejkovičov, v roku 1933 kozel Pavla Čambála, o rok neskôr horelo u Špačinského Františka, v roku 1936 stodoly a kozle u Kadlecových, Lefflerových a Balogových. Posledný požiar bol v roku 1958 v dome Rajnicových a Mišovičových. 
Postupne muži v obci prišli k názoru, že treba založiť spolok - Dobrovoľný hasičský zbor. Stalo sa tak koncom minulého storočia. Jeho členovia boli povinní pri požiari nastúpiť ako prví, či to bolo vo dne alebo v noci. Postupne, veľmi ťažko, si zabezpečovali jednoduchú techniku. Hasičskú striekačku zakúpil v roku 1890 gróf Esterházi. Neskôr, primerané k rozvoju techniky a možnostiam, si zakúpili aj zložitejšiu techniku. Motorovú striekačku mali od roku 1952. Ako povoz využívali najprv kone, potom stroje. Od obce získali aj stavebné priestory.
V roku 1958 bola postavená nová budova "Požiarnej zbrojnice". 
Prvoradou úlohou bolo a je hasenie požiarov, ale nezanedbávali ani prevenciu. Každoročne navštevujú všetky domácnosti, aby skontrolovali dodržiavanie požiarnych predpisov. Domy, v ktorých bývali požiarnici, boli označené ozdobnou tabuľkou so symbolom a textom "Tu býva požiarnik". 
Prápor dali vyhotoviť manželia Silvester a Mária Kollároví, ktorí sa stali aj krstnými rodičmi. Požiarnici ho dôstojne nosili a aj nosia na obecných slávnostiach.
Okrem toho poriadali aj súťaže, v ktorých vždy dobre obstáli. Taktiež poridali kultúrne podujatia.
Členovia majú 2 rovnošaty. Okrem pracovnej aj slávnostnú. V slávnostnej sa zúčastňujú okrem slávností aj pohrebov svojich členov. Vystriedalo sa ich už niekoľko generácií.
Je to jediná organizácia v obci, ktorá prežila viac ako 100 rokov.

V súčastnosti sa priestory vedľa Hasičskej zbrojnice využívajú ako "Klub pre mladých", kam sa chodia zabávať mladí ľudia najmä počas víkendových večerov.