Neskorá doba kamenná (obdobie bolerázskej kultúry).
Doložená je nálezmi zlomkov keramiky a kamenných premetov. Najintenzívnejšie bola osada osídlená v staršej dobe bronzovej 1600-1500 pred našim letopočtom. Bola to osada ľudu maďarovskej kultúry (terajšia Santovka v okrese Levice sa nazývala Maďarovce, preto maďarovská). Osada bola opevnená dômyselným systémom fortifikácie. Prerezaním priekop sa zistilo, že osada najmenej dva krát vyhorela. Obyvatelia sa zamstnávali prevažne poľnohospodárstvom. Dokazujú to aj zrnká obilia a pozostatky kamenných žarnov na mletie. Doplnkom obživy bol lov vysokej zveri. Parožie upravovali na rôzne náradie - motyky, kladivá, šidlá, rukoväte rozličných nástrojov, aj radlo na kyprenie pôdy. Osada v Hoste mala kultúrne styky s oblasťou juhovýchodnej Európy. Hlinený idol bochníkového tvaru a kostená objímka s rytým mykénskym geometrickým ornamentom svedčia o obchodných stykoch až s Mykénami v Grécku. Vyspelá hrnčiarska výroba je doložená mnohými nálezmi hrubej i tentkostennej keramiky s vysokolešteným povrchom. Lokalita bola neskôr osídlená v dobe železnej, patrí do obdobia laténskej kultúry. Ďalej v dome rímskej, včasnoslovanskej a všasnostredovekej. Intenzívne osídlenie je tu aj v 10. - 12. storočí. Dokazuje to sídlisko a k nemu patriace pohrebisko. Z tohto obdobia, mal tri pozdĺžne kanáliky. Je to na území Slovenska ojedinelý nález. Chudobné vybavenie hrobov z tohto obdobia svedčí o silnom vplyve kresťanstva.

Sídlisko a pohrebisko z doby železnej, patrí k východohalštatskému okruhu. Nálezy sa datujú z 5. - 3. storočia pred našim letopočtom. Z nálezov je významný výskyt pecí vnútri zahĺbených chát. Prvýkrát na Slovensku je doložený práve v Hoste. Pozornosť si predovšetkým zasluhujú zistené pece, ktoré mali oválny alebo štvoruholníkový pôdorys so zaoblenými rohmi. Mohli slúžiť aj na technické účely. Pec s podobným pôdorysom sa našla v Rosheine v Prýní (Nemecko). Okrem tvarovej zhody, sa v peci našli aj hlinené predmety, ktoré slúžili na zmenšenie otvoru v klenbe, čím sa reguloval ťah a vnútorná teplota. Táto okolnosť naznačuje zložitejšie postupy výrobného charakteru.

Nálezy z 10. Storočia – stredoveku. Sídlisko a pohrebisko. Obyvatelia osady mali pravdepodobne za úlohu strážiť brody Dudváhu, resp. Váhu. Zrejme patrila k strážnym osadám, ktoré sa často zakladali na strategicky významných miestach. Zvláštnu pozornosť si zasluhujú železné strmene, ktorých konštrukcia je dosť nezvyčajná. Doteraz najbližšie k strmeňom z Hoste sú strmene zo západnej Európy, náleziská v Holandsku, vo Francúzsku ale i v Maďarsku.
Slovenskí historici používajú názov, „starí Maďari“ pre príslušníkov viacerých kočovných kmeňov, ktoré do strednej Európy prišli z juhovýchodu, zo stepí nad Čiernym morom.
V tých časoch neexistovali Uhri ani Maďari.

Stredoveký hrádok, pravdepodobne v ňom sídlila vidiecka šľachtická rodina Gestiovcov. Vidiecka šľachta napodobňovala v zredukovanej podobe sídla vysokej šľachty. V najbližšom okolí takýchto hrádkov sa nachádzala osada, ktorá im patrila.

V roku 1983 v lokalite Poddivoč zistil archeológ Jozef Ižof stavebnými prácami porušenú jamu valcovitého tvaru maďarovskej kultúry z doby bronzovej, datovanej okolo roku 1400 pred našim letopočtom. V jame boli klasy, ktoré mali približne 3400 rokov s 0,5 - 1,0 cm slamou. Archeológovia pozorne vyzdvihli klasy do 30 veľkých papierových vriec, čo predstavuje objem väčší ako 1200 litrov.
Je potrebné si uvedomiť, že obilná jama, plná zlámaných klasov, sa vymyká bežne získavaným zvyškom obilia nielen na Slovensku, ale aj v európskych a svetových kritériách.
Klasy boli nerovnomerne zhorené. V spodnej tretine sa nachádzali iba ohorené klasy čokoládovo-hnedej farby, ostatný obsah bol zhorený do čiernej farby. Analýza v laboratóriu ukázala, že zrno v klasoch nebolo ešte úplne vyvinuté. Najviac 75-80 % tvorili klasy pšenice dvojzrnovej, zvyšok pšenice dvojzrnovej, špaldovej a siatej. Našli sa aj semienka a celé plody burín, napr.: bodliaka, viky šošovicovej...
Na základe nálezovej situácie a analýz zrna sa dá domnievať, že nález z obilnej jamy dokumentuje pozbieranie nedozretých klasov na rozhraní mliečnej a voskovej zrelosti. Zber sa urobil buď ulamovaním rukou tesne pod klasom, alebo urezávaním hrste samotných klasov. Druhý spôsob vzhľadom k prítomnosti burín je pravdepodobnejší. Klasy s relatívne vysokú vlhkosťou sa uskladnili v jame voľne zavesené na dreve, pravdepodobne v nejakej textílii. Zvyšky tejto plachty odborníci v teréne nevedeli bližšie zistiť, snáď sa to podarí počas ďalších analýz. Ľudia počas doby bronzovej nielenže vedeli pestovať ľan, ale vedeli využívať aj mnohé iné rastlinné vlákna.
Veľký objem klasov zistených v jame ukazuje na to, že ľudia pozbierali klasy pravdepodobne do zásoby. Vysoká relatívna vlhkosť neumožňovala dlhodobé skladovanie bez špeciálneho upravenia, a to vysušením, prípadne vypražením.
Môžeme sa domnievať, že k takejto manipulácii s klasmi nedošlo - nestihlo sa to. Klasy zhoreli v jame a to buď pri požiari chaty v blízkosti jamy, alebo pri požiari sídliska...
Na základe nálezov semien pestovaných rastlín z lokalít doby bronzovej sa domnievame, že v Hoste mohli ľudia používať okrem vymenovaných pšeníc aj jačmeň siaty, šošovicu siatu i ľan siaty... Určite poznali mnoho zbieraných rastlín, ale aj lesných plodov: trnky, drienky, lieskové oriešky. Uhlíky nám dokumentujú, že v blízkosti lokality sa v dobe bronzovej nachádzal dubový les. V ňom okrem duba boli prítomní hrab a jaseň. V zázemí lokality sa pri vode nachádzali vŕby.
Dá sa povedať, že viaceré skutočnosti dávnej doby bronzovej si vieme na základe archeologických nálezov z Hostí predstaviť. Zriedkavo sa nám podarí počas archeologických prác zistiť spôsob, ako sa zrno používalo, prípadne získať zvyšky potravy ako boli rôzne kaše, placky, chlieb. Jeden z najvýznamnejších nálezov, ktorý vie nielen dokumentovať dôležitosť obilia v potrave človeka, ale aj spôsob jeho používania v dobe bronzovej, je práve nález v Hoste.